WELCOME!
If you want to know about the Editorial "DUCH A SVET" , who was edited by Dr. Ernest Zatko-Bor you can join us through the reading of this small bulletin’s information.

Many people nowadays are taking great interest in Slovak culture, roots, heritage, history and identity so I have the opportunity to make a comprehensive web with the resume of the books which were published under the name of this editorial in Argentina as well as a small biography of my dad who was a writer, philosopher, translator, critic and founder of this editorial.

Please don’t hesitate to contact me at the above link if you need any further information or copy of books.

Thanks for your attention.

Veronica

vzbsas@gmail.com

Buenos Aires, Argentina

EDITORIAL “DUCH A SVET”

The first editorial in Argentina appeared in 1949 when Dr. Jan Dacfik created MLADOSTI. Under his management it were published 6 books.

In 1950 Rev. Ján Lach (USA) founded the second editorial well know as SLOBODNA SLOVENSKA KULTURA. This editorial was handled by Prof. Stanislav Meciar (ARGENTINA) Some of the books that were edited: Biela Kniha (by Dr. Durcansky, 1954), Msgr. Milos Mlynarovic (by Jan E. Bor, 1957), etc.

The three Edition that appeared in 1963 was DUCH A SVET. In this Editorial the founders Dr. Ernest Zatko-Bor from Argentine and Dr. Ignac Zelenka (Vesnin - 1913-1983, Director of the Vatican’s Library) from Italy worked as an effort to preserve the Slovak’s memory and culture and it served to approach the view & creativity of Dr. Zelenka -in poetry- and studies & biographies of Dr. Zatko.

It were published 40 books.

WHO WAS JAN E. BOR?

JÁN E. BOR is the well know pseudonym of Dr. Ernest Zatko.

He was born in the village Zabokreky, Slovakia. He completed his high school in Nitra and continued studying in Bratislava getting the Ph. Dr. of Roman Linguistics.

He edited eleven books in his hometown meanwhile he was journalist and critic of the newspapers: ELANE, PERO, POSTUPE, KULTURE, etc. Behind the advancement of the Red Army, Dr. Zatko-Bor had to let his homeland.

After staying a certain time in Austria, he went to Baviera and finally arrived to Italy. In this nation he stayed 3 years that served him to extend his knowledge and means the most creative stage of his literature’s studies because he interviewed eminent personalities: Giovanni Papini, L. Lisi, I. Giordani, J. Dominico, La Pira, Salvaneschi. Some historians such as: Monsgr. Riciotti, De Sanctis, Fortini, Trompeo, Salvini. Painters and sculptors: Carlo Bo, Casnati, Hutton, Exuper. He also interviewed philosophers as Manacorda and father Gemelli as well as father Lombardi, father Pio of Petralcina, Cardinal de la Costa, Emilio Zolli, etc. All those interviews were published in articles in Argentina.

He emigrated to Argentina and began after the 50’ to collaborate in Buenos Aires with most remarkable magazine like: LA VOZ FRANCISCANA, HISTONIUM, DINAMICA SOCIAL, etc. Also he was an active philosopher, writer and member of Slovak Association established in Bs. As.

Jointly Dr. Ignac Zelenka (Director of the Apostolic Library in the Vatican City) from Italy he had established the Editorial “DUCH A SVET”.

Ján E. Bor was the redactor & promoter of Slovak’s culture: Written more than 30 books with a serial of biographies about outstanding Slovaks living around the world: Msgr. Ján Rekem (USA), Msgr. Joseph Kapala (CANADA), Imrich Stolarik (CANADA), Koloman K. Geraldini (ARGENTINA), etc, and about the innovative poetry of Dr. Zelenka-Vesnin (ITALY).

Behind this literary’s work, he also was a columnist of Slovak’s newspapers: JEDNOTA, KANADSKY SLOVAK, JUHOAMERICKY SLOVAK, HLAZY Z RIMA, POSOL, SLOVAK V AMERIKE, KRAJANSKY POZDRAV, etc as well as he had participated with articles in all Slovak’s Calendars and Argentineans Slovak’s newspapers.

He married with a girl of Slovak's background -Prof. María I. Gajdos- and he became father of two sons (John and Paul), one daughter (Veronica) and grandfather of two grandsons (Thomas and Nicolas) and three granddaughters (Pilar, Belen and Shophia).

He died in Capital Federal, Argentina.

MEDALS, DIPLOMAS & RECOGNITIONS

From 1987 to 2001 Prof. Dr. Ernest Zatko- Ján E. Bor received:

In 1987 the recognition “Dr. TISO” from the Slovak community living in Canada for his work as Slovak writer of the past and present of Slovak history and culture.

In 1996 a post-mortem medal from the Library of the University of Bratislava, Slovakia –Europe– by the Slovak’s Cultural Commission handled by Dr. J. Rydlo (University "Kniznica Bratislava") and Dr. M. Skotka (Narodné Literárne Centrum Bratislava).

In the Seminarium of Ziline-Slovakia -celebrated on April 2000- a post-mortem recognition "Dr. Joseph Tiso” and diplome for his works as Slovak, philosopher, critic, translator and editor by Rudolf Mirjanský (Správca rodného domu Dr. J. Tiso), PhDr. Peter Maruniak (Kabinet vyskumu dejín slovneského exilu), Ing. Miroslav Adámek (Prednosta Mestského uradu v Ziline).

In 2001, his biography was published in the Slovak's dictionary "Slovník Slovenskych spisovatel'ov 20s storocia" edited by "Slovenska Národna Kniznica", on pag. 524 written by Mgr. Peter Cabadaj and Dr. Augustín Mat'ovcik.

BOOKS EDITED IN SLOVAKIA

Návrat K Minulosti (Trnava).
Poézia Povojnového Slovensko.
Rozlicnosti (Bratislava).
J. A. Rimbaud—Osnovatel’ Modernej Poezie- (T. Sv. Martín).
Metoda Literarnej Vedy (Trnava).
Zapisky Stareho Studenta (Trnava).
Dr. Vojtech Tuka—Uvod do Zivota a Diela (T. Sv. Martin).
Pomotane Vlakna (Trnava).
Lyricky Noveslista Tido J. Gaspar.
Cesta K Samostatnosti (Slovakia).
Na prelomene Dejín (Bratislava).
Katolicka Kritika of J. Calvet (translation for Ed. Slovenskej Pravdy).

BOOKS EDITED IN OTHERS COUNTRIES

USA
Msgr. Milos K. Mlynarovic (edited by Rev. Ján J. Lach).
Msgr. Ján Rekem.

CANADA
Po stopach Svateho Frantiska z Assisi (Edited by Msgr. Francis Fuga).
Imrich Stolarik -Novinar a Spolkovy Organizator- (Edited by KSL).
Msgr. Dr. Joseph Kapala, Prelat a Diplomat (Cambridge, Ontario).

Translations of the following books:

USA
Pionieri Bozi by Daniel Rops (Rev. Ján J. Lach –Whiting).
Svata Klara z Assisi by P. Bargellini (Rev. Ján J. Lach).
Svaty Pavel Apostol by Daniel Rops (Middletown, PA).

BOOKS EDITED IN BUENOS AIRES, ARGENTINA

1957 Rudolf Dilong –Básnik Stratenej Slovenskej Slobody-.
1964 Osnovatel’ Slovenskej Literatúry v Ríme.*
1965 El precursor de la Literatura eslovaca en Roma.
1965 La poesía de Eugen Vesnin.
1965 Poézia Eugena Vesnina (Stúdia Literárno-Kritická).
1966 La presencia de las montañas en la poesía de Eugen Vesnin.
1966 Hory v Poezii Eugena Vesnina.
1968 Eugen Vesnin –Básnik Stredomoria-.*
1971 Slovenska L’ubostná Poézia.*
1973 Poézia Mora.*
1973 Eugen Vesnin, un poeta eslovaco en tierras mediterráneas.
1975 S Vesninom po Rime.*
1975 Spevy Slovenskej Domovine.*
1976 Basnické Samohl’ady Eugena Vesnina.*
1980 Tajná Láska Vesninova.*
1980 Edicia DUCH A SVET.*
1980 Viktor Nesnadny -Zivotopisná Stúdia-.
1986 Slovaci v Argentine.
1987 Kniha Job a Dnesok (Vincent Bolecek).
1988 Slovaci –Dávnovek rec a historia- (V. Bolecek).
1988 Kolomán K. Geraldini –Básnik a Jeho Svet-.
1989 Mons. Francis J. Fuga (Vincent Bolecek).
1990 Maticiari v Argentine.

* Books avaible.

RESUME OF BOOKS

OSNOVATEL’ SLOVENSKEJ LITERATÚRY V RíME
(Buenos Aires, 1964, str. 280)
Kniha bola vydaná na dokaz úcty a trvalej povd’acnosti v mene vsetkych utecencov slovenskych, ktorí pocit’ovali túto dobrosrdecnost’. V knihe je rec o Dr. Ignacovi Zelenkovi, ktory je knihovnik vo Vatikané [...] Predstavil Dr. Ignáca Zelenku ... a do zívota emigrácie skúmavo nazrel J. E. Bor ukázal nám nove stránky problémov, ako aj potrebu ich správneho riesenia.
Slovenska Obrana, 13.Augusta 1965, str. 5

POEZIA EUGENA VESNINA, studia literárno-kriticka
(Buenos Aires, 1965, str. 140)
Autor uz v knihe “Osnovatel’ Slovenskej literatúry v Rime” zhodnotil básnika E. V., obcianskym menon Dr. Ignáca Zelenku [...] Vyhodnotil básnika Vesnina ako jedného z priekopnikov slovenskej literatúry vo Vecnom meste. Ján E. Bor vykonal cennú sluzbu, ked’ nám v kriticko-literárnej stúdii spristupnil jeho neznámu alebo skoro neznámu poéziu. Ukázky sú hojné a autor knihy sa usiloval pisat’ svoje poznámky a poetické vyhodnotenie prístupnym stylom pre vsetky spolocenské vrstvy, takze aj obycajny citatel’ moze vychutnat’ krásu vesninovho versu. Po tejto knihe mozu siahnut’ nasi inteligenti, ale aj nenárocni citatelia, ktori chcú vypoznavat’ básne.
Cernakov Odkaz, Marec-April 1966, c 3-4, str. 5

LA POESIA DE EUGEN VESNIN
(Buenos Aires, 1965, Str. 40) Spanielske Studie o Vesninove basnické.

EL PRECURSOR DE LA LITERATURA ESLOVACA EN ROMA
(Buenos Aires, 1965, Str. 40) Spanielske studie o Vesninove poézie.

LA PRESENCIA DE LAS MONTAÑAS EN LA POESIA DE EUGEN VESNIN
(Buenos Aires, 1966, Str. 40) Spanielske studie o Vesninove poézie.

HORY V POÉZII EUGENA VESNINA
(Bs. As., 1966, Str. 45)
Literárno-krítické studie J.E.B. o E. Vesninovi. Bor vo svojom diele sa pridrza dokumentov –pisanych pamiatok a umeleckych monumentov– oboje zvazuje a harmonicky zosnuje v svojské historicky podlozené umelecké dielo.

[...] Meno Dr. Zelenku je slovenskej verejnosti dobre známe z dvoch publikácií literárneho kritika Dr. J. E. Bora v Buenos Aires. Jednou je monografia o Dr. Zelenkovi ajo Osnovovatel’ovi slovenskej literatúry v Ríme a druhá je antología jeho básnického diela.
Prof. Leo Magnino urobil vyber zo zelenkovych básni. Kniha vysla v edícii revue “La Cultura nel Mondo”, ktorú vydáva a rediguje Prof. Magnino od povojnovych rokov. Dr. Ignác Zelenka, pseudonymon Eugen Vesnin, je slovenskej verejnosti známejsi jednak z osobnych stykov v Rime na konci vojny, jednak svojou poziciou ako knihovník v Biblitheca Vaticana, bibliografickymi vedeckymi prácami, a najnovsie z oboch publikácií J. E. Bora.
Jeho duch a myslenie, tak typicky slovenské, bolo pretvorené a zosl’achtné taliankou kultúrou a jeho city presli metamorfózou v dennom styku s Talianmi a ich intenzívnou zmyslovost’ou. Mozno povedat’, ze Zelenka je Talian so slovenskym srdcom, alebo Slovák s citlivymi talianskeymi zmyslami.
Hned’ po konci vojny, ked’ do Ríma dosli prví slovenski emigranti, Zelenka sa pustil celou dusou do práce, do akcie sociánej, aby im pomohol. Dlhy cás bol jedinou nàdejou a skutocnou pomocou financnou i mravnou desiatkám slovenskych emigrantov. Z jeho iniciativy po dlhé roky vychádzal casopis Rim a vyslo i niekol’ko diel slovenskych autorov. Vesninove cesty do Grécka, Spanielska, Francúzka a na stredozemské ostrovy, zrodilo sa niekol’ko zbierok poézie, z ktorych Dr. Leo Magnino cerpá vo svojom preklade. Dr. Leo Magnino vybral 46 básni, ktoré vol’ne prelozil. Hlavnymi motívame Zelenkovych básni sú príroda a krása stvorenstva a rodná slovenská zem. Spieva hymny na zivot a na povab zenského úsmevu, ospevuje miesta, ktore navstívil za svojho putovania po taliansku a inych krajinách stredozemia ... Miluje Taliansko, jeho tradicie a zvyky, literatúru a umenie anticke i moderné. Medzi slovenskymi básnikmi je prvy, co objavil krásy Talianska a predstavil ho svojim kraja ... Po Tatrách, posiela pozdrav slovenskú, no ktorom zanechal svoje srdce. Pietne spomína na zomrelého otca a matkú. Prirodu miluje zemite, napriek svojej kultivovanosti. Jeho poézia je autentickym posolstvom nadeje a viery v cloveka a jeho duchovné hodnoty a zároveñ úprimnou hymnou lásky ku stredozemskej prírode, ku slovenskej vlasti sice vzdilenej, ale vzdy blískej jeho srdcu.”.
Slovak v Amerike, 18. Oktobra 1967, str. 3 (Eugen Urban)

MSGR. DR. JÁN REKEM -Kñaz a ucenec-
(Slovensky Ústav v Clevelande, Ohio, USA, 1967, Str. 168)
Z povolaného pera sa zrodila zivotopisná kniha o Msgr. Dr. Jánovi Rekemovi, ktorá si zomrala za svoj ciel’ozivit beh zivota a váhu diela popredného násho vedeckého pracovníka a národného cinitel’a, s ktorého menom sa casto stretajú nasi citatelia. Borova kniha o Msgr. Dr. Rekemovi má sest’ hláv a 46 castíc. V nej sú zachytené stácie Dr. Rekema: osobnost’ v raste i hotová, vedec v príprave, v zrení a zvázaní duchovnej úrody, hybatel´ a cinitel´, horlivy kñaz a siritel’ král’ovstva kristovho. Tribún l’udu a vìt’azny bojovnik slovenskej samostatnosti.
Jednota, 9. Augusta. 1967, str. 2.

EUGEN VESNIN –BASNIK STREDOMORIA-
(Buenos Aires, 1968,Str. 56) Spanielskej studie o Vesninove práce v poezíe.

SLOVENSKÁ L’UBOSTNÁ POÉZIA
(Buenos Aires, 1971, Str. 52) Literárno-krítické studie J.E.B. o E. Vesninovi.

POÉZIA MORA
(Buenos Aires, 1973, Str. 48) Literárno-krítické studie J.E.B. o E. Vesninovi.

S VESNINOM PO RIME
(Buenos Aires, 1975, Str. 72)
Je to synteticky pohl’ad na Vecné mesto a jeho pamäzihodnosti. Letmé ozivenie starorimskych pamiatok a najma na monumentov krest’anskych.
Kniha má Spanielske záver: Inspiración romana en la obra de Eugen Vesnin str. 54-62.

PO STOPÁCH SV. FRANTISKA Z ASSISI
(Kanade, 1975 )
Vd’aka Bohu a Mons. Frantiskovi Fugovi, vysla dlho ocakavaná kniha J. E. Bor o svatom Frantiskovi z Assisi. Známy slovensky spisovatel’ a literárny kritik J.E.B. Po svojom odchode zo Slovenska (1945) dostal sa do Talianska a usadil sa v Assisi, rodisku sv. Frantiska a sv. Kláry, v centre frantiskanizmu.
Studoval vsetky dostupné pramene prvotneho frantiskanizmu a literarne práce o sv. Frantiskovi, sv. Kláre a prvotnych nasledovnikoch tychto vel’kych assiskych svatcov. Precestoval celú Umbriu a pobudol na kratsí alebo dlhsi cas vo Foligno, Spoleto, Montefalco, Greccio, Fonte Colombo, Poggio Bustone, Perugii, Kortóne a na La Verne. Podal historiu tychto miest v súvilosti so zivotom sv. Frantiska a jeho prvych nasledovatel’ov.
Bor vo svojom diele sa pridiza dokumentov –pisanych pamiatok a umeleckych monumentov– oboje zvazuje a harmonicky zosnuje v svojské historicky podlozené umelecké dielo.
Kanadsky Slovák, 5. Nov. 1977, str. 4 (T. J. Zubek, O.F.M.)

SPEVY SLOVENSKEJ DOMOVINE
(Buenos Aires, 1976, Str. 72)
V lyrickej forme zpodobnenie básnikovej lásky k Slovensku, pocnúc s Chalúpkom, prechádzajúc rozlicnymi dobami a v nich ucinkujúcimi básnikmi az po cas Eugena Vesnina. Na konci je spanielska stúdia “Entre dos mundos”, str 55-69 o slovákoch, ich dejinách, tradícii, v tvorbe a v politike. Túzba po vlastnom státe bez zat’azenia cudzincov. Venované: Ing. S. Hluchánovi.

BASNICKE SMOHL’ADY EUGENA VESNINA
(Buenos Aires, 1979, Str. 36) Básnikove, krest’anské krédo v Boha a nadprirodzeny zivot-cestou rozumovej argumentácie.

EDICIA DUCH A SVET
(Buenos Aires, 1980)
Prva Edicia v Argentine bola litografovaná edicia Mladost’ (1949), ktoru zalozil Ján Dafcik. Edicia Slobodna Slovenska Kultúra (1950) , ktorú favorizoval otel Jan J. Lach a redigoval Dr. Stanislav Meciar, bola druhou ediciuou. Tretiu ediciu v Buenos Aires bolala sa Duch a Svet (1963) a zalozil ju Dr. Ignác Zelenka (pseudom Eugen Vesnin) a redigoval Prof. Dr. Ernest Zatko-Bor.

TAJNÁ LÁSKA VENINOVA
(Buenos Aires, 1980, Str. 40)
Ozivuje prvú snivú l’úbost’ basnikovu Vesnin, ktorú prekazila druhá svetová vojna. Studia sa konci spanielskym epilog v str. 31-35.

VIKTOR NESNADNY
(Buenos Aires,1980, Str. 272)
Obálka je dielom akademického maliara Stefana Nemcoka a ma ormanent slovenskej zastavy: bielo, modrá a cervená. Tym je naznaceny duch práce Nesnadného, ktory sa nesie v pravovernom chápani bytia a dejin slovenkého naroda. Kniha má 272 strán.
Bor vyobrazil Nesnadného ako l’udove osvetového a národného pracovniko. Zachytil jeho zivot a bohatú cinnost’ spolkovu, kultúrnu, informativnu, ako aj politicku, na základe podrobného, dokumenárného rozboru peroziahlého materiálu, ... emigrácie, jej ziskov ako aj napredovania. Siroko koreni v zivote Americkych slovakov, a najma tych, co zijú v Clevelande a na jeho okoli.
Nie je v nej nic improvizo vaného, ale majstrovsky dokazovaného a osvetlovaného. Ukazuje smer dopredu. Prednosti i nedostatky slovenského zivota.
Viktor Nesnadny je nas usilovany pracovnik. Je to pochválne, ze tak je zvecnená jeho cinnost’ v nasom Americkom Slovenskom zivote. A Spisovatel’ zasluhuje pochvalu, ze sa s takym záujmom venuje Americkym Slovákom.
Katolícky Sokol, 5. Marca 1980, C. 35, str. 3.

IMRICH STOLARIK –NOVINAR A SPOLKOVY ORGANIZATOR-
(Kanade, 1981, Str. 142. Vydala KSL)
Kniha, ktorú bol spracoval z bohatej dókumentácie K Stolárikovej sedemdesiatke, nie je len biografiou v striktnom vyzname slova, lebo autor rozvinul kapitoly zo Stolarikovho zivota na javisku celoslovenskych dejin.
Doverne, pozná miesta a osobnosti, s ktorymi jubilant prichádzal do styku, a tak analyzuje na sirokej koncepcii zàpas slovenského národa doma, t’azkú drámu exilovèho zivota a poslanie slovenského exilu, duchovne a citové spatého s národom.
Knihu rozdelil na viaceré kapitoly. Prva –zivotopisny diagram– opisuje Stolárikove studenstské roky, jeho ucitel’skú cinnost’, národoveckú prácu v Turcianskon Sv. Martine, odchod do cudziny a jeho vel’ky podiel na zvel’ad’ovani KSL.
V druhej kapitole sa autor vracia do slovenskych dejin a zahrnul do nej aj zdravice a nekrológy o vyznamnych postavách slovenkého exilu.

V tretej kapitole predstavuje I. Stolarika ako publicistu, nekompromisneho komentátora, recenzenta knih a kronikára vsetkého, co sa na slovenskom javisku vo svete deje.
Epilóg je krásnou apoteózou na slovensky národ a vyslovenín vd’aky vsetkychm, ktori horia za národ, tak ako hori zañ Imrich Stolarik.
Anglické resumé ku knihe napisal Prof. Dr. Jozef Kirschbaum a aj on svoje hodnotenie Stolárikjovej osobnosti zasadil do sirsieho rámca súcasnych slovenskych generácii a ich zàpasu o pràva slovenkého národa.
Kanadsky Slovak, 22. Augusta 1981, Str. 10 (M. Jankovsky)

MSGR. DR. JOZEF KAPALA –PRELÁT, DIPLOMAT-
(Cambridge, Ontario-Kanade, 1983, Str. 191)
[...] Dielo o Msgr. Dr. Jozefovi kapalovi, ktory bol cirkevnym radcom na Slovenskom vyslanectve vo Vatikáne pocas poslednej vojny.
Ján E. Bor je majstrom pisaného slova. Zije v Argentine a svojim jemnych perom vyhodnotil uz viacerych zijucich slovenskych pracovnikov v slovodnom svete vo forme kzniznych zivotopisov. Ako teolog a filozof pozerá na svojich priatel’ov podl’a toho zamerania.
Hl’adá v nich l’udskost’ a lásku k Storitel’ovi. Aj v tomto diele poukazuje na lásku k slovenskému národu a vernost´ k Bohu.
Po úvode, sú crty a behu zivota Dr. J. Kapalu. Ide o jeho skolenie, mladost’, seminár, pobyt v Ríme, práca na Slovensku, diplomatická sluzba vo Vatikane a spisovatel’ska cinnost.
Druhá cast’ pojednáva o odchode Msgr. Kapalu do USA po druhej svetovej vojne o jeho ucinkovaní na pol’skej fare a v pol’skej osade. Autor súcasne recenzuje súcasne práce oslávenca, ktory sa dozil uctyhodného veku v roku 1981. Sú tam blahozelania jeho priatel’ov k jeho osemdesiatke. Napokon je rec o zivote a diele Msgr. Kapalu. Cennym doslovon autor zakoncuje túto briliantnú prácu.
Kanadsky Slovák, 17. Septembra 1983, str. 7 (Imrich Stolárik)

SLOVACI V ARGENTINE
(Buenos Aires, 1986,Str. 128)
[...] Knihe nasleduje 96 strán slovenkého textu a spanielsky súrhn na 12. stranách, ktory umoznuje spanielsky hovoriacemu citatel’ovi jazny obraz o Slovákoch v Argentine a o ich boji za stàtnu samostatnost’ ich rodnej vlasti v Európe.
V úvode knihy autor pise: “Pre nás Slovakov Argentina sa stala nasou milou, druhou vlast’ou. Nám, slovenskych emigrantom ochotne dala pristresie, chlieb, zamestnanie, slobodu”.
Jan E. Bor pise o troch vinách emigrantov, o dobrovol’nej, nedobrovil’nej a niekedy az násilnej emigrácii.
Prvé obdobie trvalo do zániku Rakúsko-uhorskej monarchie; druhé sa zacalo po roku 1918 a tretie, najsilnejsie, po skonceni druhej svetovej vojny. Argentinska vlàda ponúkla svojho casu dva a pol milióna akrov zeme Slovákom, aby ju kolonizovali. Táto prílezitost’ sa v prvom obdobi nevyuzila. Pocet Slovákov v Argentine sa odhaduje na 20.000.
Prvy Slovák, Frantisek Kovac, prisiel r. 1912. Prvda, medzy prvymi bol aj slovensky lekár a spisovatel’ Dr. Matej Bencúr –Martín Kukucin.
Druhá emigrantská vlna zacala prichádzat’ zacitkom r. 1921, hlavne do Buenos Aires. Slovenskí emigranti nepoznali rec, nemali nijaké spojenia, ale mali odhodlanost’ vydrzat’ za kázdu cenu a dobrú vol’u i silnú vieru v seba samych.
Pomaly pomysl’ali aj na zalozenie Slovenského spolku. V mestecku Berisso zalozili tamojsi prist’ahovalci Kulturny Spolok Stefanik, r. 1933. V Buenos Aires prvy slovenský spolok Tatran zalozili uz r. 1923 a Slovensky spolok roku 1926, ale okrem l’udovñeho divadla pod vedenin spevácky Katariny Bezemkovej sotva mozno hovorit’ o velkych národnych udalostiach v ñom.
Tretia emigracná vlna zacala prichazat’ po r. 1945/47. Bola to Slovenská politická emigrácia. Tàto vyorala hlbokú brázdu na národnej roli hlavne v Buenos Aires a na okoli hlavného mesta.
Potom sa autor detailne rozpisuje najma o spolupráci odbornikov narodin. Aspon letmo zachytávame tu jeho tvorivé osobnosti: zo spisovatel’ov Jozef C. Hronsky, Dr, Stanislav Meciar, Dr. Stefan Polakovic,Marienka Magúthová, Nemeckého technické ho slovnika Dezider Murgas a Dr. Stvstecky, z básnikov a umelcov Rudolf Dilong, Dominik Valko, Jozef Varinsky, Marusa Juskova,; z politikov a novinárov Dr. F. Durcansky, Prof. J. Jostiak, Dr. Laco Jankovic, Alojz Mackek, atd’.
Kanadsky Slovák, 19. Aprila 1986, str. 8 (Imrich Stólarik)
Slobodné Slovensko, Júl-August 1986, C. 4, str. 5 (Marián Muránsky)

KNIHA JOB A DNESOK
(Bs. As., 1987, Str. 104, rediguvana pre Dr. B. Vincent Bolecek)
Stary zákon, ako je známe, pozostáva zo 46 kníh, inspirovanych Duchom Svatym, vznigych pred príchodom Krista Pana. Zahrñujú v sebe tieto skupin spisov: historické, poctom 21, náukovo –didaktické, poctom sedem, a prorocké, poctom 17. V tej císlici je 12 prorokov mensích a 5 vacsích. Didakticko –náukové knihy sa vyznacujú pozoruhodnymi normami pre zivot, hlbokymi úvahami asketicko– rázu, zlomkami nábozenského lyrizmu, zivym slovom bozíjm, ktore prevysuje vyraznost’ teologikú. Do série tychto spisov patria: Kniha Jób [...]
Kniha Jób sa delí na tri casti: 1. Prológ v próze (1-2:2); 2. Basnické dialogy (2, 1-42, 9); 3. Záver v próze (42, 10-17).
Kto bol vlastne Jób, a ci kedy aj jestvoval takyto clovek? Cirkevní otcovia boli presvedcení o tom, ze Jób je skutocná osobnost, muz, ktory chodil cestami spravodlivosti. Z knihy, podl’a neho nazvanej vysvitá, ze bol statkár, pevnych marvnych zásad a neklátivej poboznosti.
V knihe Jób sú styri zlomkly literárne. Uvod a záver, cyklus rozhovorov, najprv len s tromi priatel’mi (Elifaz, Bildad a Zofár), po ktorych prisiel stvrty –Eliú– a napokon odpoved’ P. Boha z oblakov [...]
V knihe Jób nájdeme veci hlboké, vzrusujúce a poucné do zivota a pre zivot. Texty biblické povznásajú cloveka, zjemnujú ho a zdokonal’uju ho. Biblia, kniha kníh, jediná na svete, je bez omylu. Bibliu treba prednostne cítat’, hoci v nej samotnej nenacházame taky text, ktory by povzbudzoval, aby sme ju ozaj aj cítali. Biblia je slovo bozie, pravda, a v tom je prodstatny jej zmysel.
Uvod “Kniha Job a dnesok”, 1987 (Dr. Zatko-Bor).

SLOVACI -DÁVNOVEK REC A HISTORIA
(Buenos Aires, 1988, rediguvana pre Dr. Vincent Bolecek)
[...] Táto kniha má tri casti. V prvej z nich sa zaoberá problematikou slovenskej reci a slova. Svetonáhl’adove o stovrení cloveka, sveta, prírody a vesmíru vychádza z tvrdení Biblie. Z toho fakty, ze v raji clovek, medzi prirodzenymi darmi, dostal od Boha aj dar reci, spolocnej recí, ktorú si potomkovia Adama a Evy, po vypudení z raja a rozbehu ich rodíny odnásali v sebe do tych strán, do ktorych sa vybrali.
Rec chápe Dr. Boleck v celej jej podstate a slozitosti, ako najvyraznejsí dokaz osobnej a národnej individuality, akoa jav, ktory patri nielen do jazykovedy, ale aj do oblasti ducha a filozofie. ...

V druhej casti svojej novej knihy, Dr. Boleck preberá archeologické obdobie a v ñom fakticky stav recovy.
V tretej casti knihy píse o slovenskcych kniezatách a král’och: Samo, Svatopluk, Rastislav, Mojmir. Vyhodnocuje vyznam diela sv. Cyrila a Metoda. Vehementne obhájil prítomnost’ Slovakov v zemi podtatranskej, ale aj historicnost’ slovenskej reci, v depinnom prehl’ade. Vyvoj spisov ného jazyka, pocnúc koncom XVI, storocia prvú formu uzakoñovania slovenciny vidí v Trnave r. 1780, potom v cinnosti J. Bajzu, Antona Bernoláka a jeho skoly, v diele L’udovíta Stúra a jeho druziny, v cinnosti Dr. Jozefa Miroslava Hurbana, atd’.
Uvod Kniha “Slovaci –Davnovek rec a historia-”, 1988 (Ján E. Bor)

KOLOMAN K. GERALDINI –BÁSNIK A JEHO SVET-
(Buenos Aires, 1988, str. 110)
V prvej casti knihy Bor vykresl’uje osudy Kolomana Geraldiniho od jeho detskych rokov v rodnej Terchovej, cez roky stúdii v Nitre, Bratislave a L’ubl’ani (Slovinsko); potom jeho cinnost’ v Matici Slovenskej, odchodod do emigrácie v r. 1945, roky neistoty v Bavorskú a v Taliansku a napokon cestu do Argentiny, ktorá sa stala jeho druhym domovom a kde prezil poslednych 40 rokov svojho zivota.
K. Geraldini uz ako stredoskolák uverejñuje svoje básnicke prvosienky v casopisoch Rozvoj a Úsvit. Pozoruhodná bola aj Geraldiniho organizacno-kulturna cinnost’. Bol vedúcou osobnost’ou skupiny mladych slovenskych spisovatel’ov, ako Zarnov, Beniak, Urgan, Gaspar, Dilong, Hlbina, Haranta, Ambrus, Zatko, Silan Gabaj, Mora, Fábry a d’alsie. Tito spisovatelia sa grupovali okolo casopisu Postup a potom Prameñ. Bol redaktorom aj kniznych edicii PRAMEÑ a SLOVO. Od r. 1937 az do odchodu zo Slovenska Geraldini pracoval v Matici Slovenskej, kde redigoval detsky casopis SLNIECKO a kniznú ediciu NOVA KNIHA. V emigrácii napisal prilezitostné básne (ako napr. Vatry v cudzine, Balada z Monte Cassina) a krátke príspevky pre Kalendár Slovenského kultúrneho spolku v Argentine. Vypracoval aj zaujimavú studiu o pobyte Martina Kukucina v Patagonii.
Kanadsky Slovak, 17. Septembra 1988, str. 8 (Frantisek Vnuk)

Mons. FRANCIS J. FUGA
(Buenos Aires, 1989, kniha rediguvana pre Dr. B. Vincente Bolecek)
Kniha Fugovi sa delí na dve casti: I. Obraz zivota a dielo o Mons. Francis Fugovi. II. Pásky historickych o slovenska republika (o Matica Slovenska, etc).
Msgr. Frantisek J. Fuga, narodil sa 9. Júna 1923 vo Vinnom, Okr. Michalovce. Strednej skoly skoncil r. 1944 v Michalovciach. Bol v seminári r. 1944-45 v Bratislave. Rok 1945 v sept. zacal v kosickom seminári ale zaciatkom okt. 1945 bol urceny na studiá (filozofické a teologické) do Rima, kde kardinál Tragilo vysvatil ho za kñaza 4. Marca 1950. Teologické stúdia skoncil na Lateránskej Univerzite v Rime, Jun 1952. V októbri 1953 kongregácia poziadl l zmenu obradu do Ríma, kde s pomocou O. M. Lacka, sa ucil byzantsky obrad. Uz v marci 1954 bol v Toronte, Kanade a od 25. Apríla 1954 bol v Hamiltone ako duchovny farnosti. Titúl Monsignora dostal 23. Nov. 1973. Dña 19. Nov. 1974 bol menovany za dekana slovenskych gréckokatolickych farnosti v Kanade. Titul Mitred—Archpriest—14. Sept. 1975. Titul: Generálny vika v dnesnej diecéze, 24. Marca 1981.
Msgr. bol dobre organizátora, priekopníka, redaktora casopisov a nóvinára, vydavatel’a slovenskej (Mática Slovenská Abroad) a pre Slovákov priaznivej literatúry.
Msgr. Fuga zomrel 9. Novembra 1987 v Hamiltone, Kanade.
Mons. Francis J. Fuga, 1989 (Vincent Bolecek)

MATICIARI V ARGENTINE
(Buenos Aires, 1990, Str. 120)
[...] V Knihe Maticiari v Argentíne, autor venuje pozornost’ trom byvalym reprezentantom Matice Slovenskej, správcovi Jozefovi Cigerovi Hronskému, tajomníkovi Stanislavovi Meciarovi a organizátorovi filozofického odboru MS. Stefonovi Polakovicovi. [...]
Sposobom spracovania ma táto knizka dokumentarny charakter a je cenná ako svedectvo a pohnutom osude slovenskych emigrantov v cudzine, o ktorych sme donedávna nemali presnejsie informácie. Kapitoly najnovsej Borovej knizky venované Hroskému, ale aj S. Meciarovi a S. Polakovicovi, ktorého dnesní citatelia poznajú uz aj zo stránok literárneho tyzdenníka, pomáhajú nazriet’ do tvorivého, pracovného, ba neraz aj do intímnejsieho sveta tychto osobností v ich exilovom prostredi [...].
Literány tyzdenní, 2. Augusta 1990, str. 4 (Augustín Mat’ovcík)